Základy společenských věd - Instituce Evropské unie

Autor: Alžběta Remiášová

Od roku 1974 sa začala pravidelne schádzať porada najvyšších predstaviteľov členských štátov, ktorá začala fungovať ako najvyšší politický orgán ES. Po ratifikácii Jednotného európskeho aktu (1987) bola jej rola inštitucionalizovaná, dostala názov Európska rada a stala sa jedným z najvplyvnejších orgánov ES.

Ďalším prvkom štruktúry Európskej únie sú poradné orgány - konzultatívne orgány, medzi ktoré patrí Hospodársky a sociálny výbor, Výbor pre regióny a Európsky peňažný inštitút. /10/, /11/

 Európska rada - je miestom stretávania sa hláv vlád členských štátov Európskej únie a predsedu Európskej komisie, ktorých sprevádzajú ministri zahraničných vecí a člen Európskej komisie. Úlohou Rady je poskytovať nevyhnutné podnety pre rozvoj Európskej únie a definovať všeobecné politické smernice. Je politickým orgánom. Plní významnú úlohu pri rozvoji integračného procesu. Prijíma politické rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú všetkých troch pilierov Únie. Spravidla rozhoduje na základe konsenzu. Rozhodujúcu úlohu v príprave i v procese rozhodovania hrá úradujúci predseda Európskej rady. V jej činnosti sa najvýraznejšie prejavuje vôľa jednotlivých členských štátov. Schádza sa aspoň dvakrát do roka za predsedníctva hlavy štátu či vlády členského štátu, ktorý je predsedom Rady. Predkladá Európskemu parlamentu správu po každom svojom zasadaní a každoročne správu o dosiahnutom pokroku v Únii.

Európsky parlament - je zastupiteľský orgán Európskej únie. Je najväčším mnohonárodným parlamentom na svete. Od roku 1989 je volený v priamych voľbách. Jeden poslanec v Parlamente zastupuje asi 600 000 voličov. Jeho kompetencie sa postupne rozširovali, a to hlavne na základe Jednotného európskeho aktu (1986) a Zmluvy o Európskej únii (1992). Amsterdamská zmluva (1997) jeho úlohu ďalej prehĺbila. I napriek tomuto posilneniu sú však právomoci Parlamentu v porovnaní s právomocami národných parlamentov podstatne menšie. Európsky parlament vystupuje ako strážca záujmov zjednotenej Európy a obhajca práv občanov. Menuje ombudsmana. Najvýznamnejšie právomoci Európskeho parlamentu zahŕňajú oblasť legislatívnu, rozpočtovú a kontrolnú. /11, s. 27 - 28/ Európsky parlament každoročne schvaľuje rozpočet Únie. Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu sleduje hospodárenie s rozpočtovými výdavkami Únie. Európsky parlament vykonáva kontrolu výkonných orgánov EÚ, Európskej komisie a Rady. Parlament menuje na päť rokov predsedu a členov Európskej komisie. Môže tiež Komisii vyjadriť nedôveru a donútiť ju k rezignácii.

Európsky parlament tvorí 626 poslancov. V jednotlivých členských krajinách sa volí tento počet poslancov: Nem 99, Fr 87, Tal 87, VB 87, Šp 64, Hol 31, Belg 25, Gréc 25, Portug 25, Švéd 22, Rak 21, Fín 16, Dán 16, Írsko 15 a Luxem 6. Poslanci sú volení podľa volebných systémov platných pre voľby do parlamentov v jednotlivých členských krajinách. Európsky parlament volí zo svojho stredu predsedu a 14 podpredsedov, ktorí spolu tvoria predsedníctvo. Rozhodnutia Parlamentu sa schvaľujú na plenárnych zasadaniach. Sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxemburgu a zabezpečuje administratívny chod parlamentnej činnosti. Na čele sekretariátu je generálny tajomník. Sekretariát zamestnáva okolo 3500 úradníkov. Plenárne zasadania sa konajú v Štrasburgu. Zasadania výboru sú prevažne v Bruseli. Európsky parlament sa uznáša prostou väčšinou.

 Rada - (Rada ministrov) je rozhodujúcou inštitúciou Únie so zákonodarnými a výkonnými právomocami. Každý členský štát do Rady vysiela zástupcu na ministerskej úrovni. Vedie ju prezident, určovaný na polročné obdobie postupne z jednotlivých členských štátov. V jej právomoci je vydávať dokumenty, ktoré sú odvodenými prameňmi práva Európskych spoločenstiev (nariadenia, Smernice, rozhodnutia), ďalej koordinovať politiky členských štátov a riešiť spory, ktoré vzniknú medzi ňou a ostatnými inštitúciami Únie. Rada je orgánom s črtami nadštátnej a medzivládnej organizácie. O niektorých otázkach rozhoduje kvalifikovanou väčšinou a o niektorých na základe jednomyseľnosti. V predsedníctve Rady sa striedajú zástupcovia jednotlivých členských štátov po šiestich mesiacoch, a to od januára do júna a od júna do decembra. Predseda organizuje a predsedá všetkým schôdzam Rady, pripravuje prijateľné kompromisy a nachádza riešenia otázok, ktoré predkladá na rozhodnutie Rade a zabezpečuje kontinuitu v rozhodovaní. Úzko spolupracuje s Európskou komisiou. Význam Rady sa v súvislosti s rozširovaním a prehlbovaním Európskej únie zvyšuje. V inštitucionálnej štruktúre Únie má Rada rozhodujúcu úlohu. V oblastiach spravovaných Spoločenstvami (ESUO, EHS, EURATOM) však môže svoje kompetencie uplatniť len na základe návrhu Európskej komisie. Každý členský štát má v Bruseli svoje stále zastúpenie, na čele ktorého stojí spravidla skúsený diplomat. Dôležitým orgánom, ktorý podporuje činnosť Rady je Výbor stálych zástupcov členských krajín - COREPER (1958). COREPER spolu s generálnym sekretariátom Rady a pracovnými skupinami tvorí profesionálne zázemie Rady ministrov. Generálny sekretariát Rady zabezpečuje intelektuálnu a praktickú inftraštruktúru pre činnosť Rady. Člení sa na päť direktoriátov a právnu službu. Generálny sekretár Rady je menovaný Radou na základe jednomyseľnosti. V generálnom sekretariáte pracuje viac ako 2000 úradníkov.

Komisia - (Európska komisia) bola zakladateľskou zmluvou o Európskych spoločenstvách vytvorená ako orgán, ktorého úlohou je chrániť ich záujmy. Plní významnú úlohu v inštitucionálnej štruktúre Únie. Je iniciátorom jej zákonodarstva, správca politík, programov a rozpočtu. Má značné výkonné právomoci. Vystupuje ako sprostredkovateľ a vyjednávač v medzinárodných ekonomických vzťahoch. Členovia Komisie (komisári) sú pri výkone svojich funkcií úplne nezávislí, neprijímajú pokyny od žiadnej vlády ani od akejkoľvek inej inštitúcie. Zdržiavajú sa činností, ktoré by smerovali ku konfliktu záujmov. Členovia Komisie sú menovaní na základe dohody medzi vládami členských krajín na štyri roky a sú schvaľovaní Európskym parlamentom. Členovia Komisie, ktorí boli pred svojím menovaním väčšinou poslancami parlamentov členských krajín alebo členmi vlád, tvoria politické vedenie Komisie. Druhú úroveň Európskej komisie tvoria kabinety, ktoré sú priamo podriadené jednotlivým členom Komisie. Tretiu úroveň tvorí 24 generálnych riaditeľstiev a ďalších služieb (generálny sekretariát, právna služba, Úrad pre publikácie EÚ, tlmočnícka a konferenčná služba. Európska komisia je najväčšou inštitúciou Európskej únie s administratívnym aparátom viac ako 15 000 pracovníkov. Úradníci Komisie majú status európskych úradníkov a sú platení z rozpočtu Únie. Sídlom Komisie je Brusel.

Komisia plní tri základné funkcie:

·         vypracováva návrhy legislatívy Európskej únie

• bdie nad plnením zmlúv a opatrení inštitúcií Spoločenstiev
• je správcom rozpočtu Únie a vykonávateľom politík Únie. Zastupuje Úniu v medzinárodných vzťahoch.

Európska komisia sa schádza jedenkrát v týždni a rokuje na základe rokovacieho plánu. Zasadanie riadi predseda komisie. Rozhodnutia sú schvaľované prostou väčšinou. V praxi sa však bežne uplatňuje zásada konsenzu.

Európsky súdny dvor - je nadštátnym orgánom, ktorý zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a realizácii Zmluvy o Európskom spoločenstve (EHS) a Zmluvy o Európskej únii. Európsky súdny dvor je spoločnou justičnou inštanciou pre všetky tri Spoločenstvá (ESUO, ES (EHS), EUROATOM). Od svojho vzniku plnil ústrednú úlohu pri tvorbe práva Spoločenstiev ako samostatného nezávislého právneho systému. Svojimi rozhodnutiami vyplňuje medzery v práve Spoločenstiev. Vystupuje ako ústavný súd, objasňuje práva a povinnosti orgánov Únie v ich vzájomných vzťahoch, objasňuje i právne vzťahy medzi členskými štátmi a Európskymi spoločenstvami. Zabezpečuje kontrolu právnych noriem, skúma zlúčiteľnosť sekundárneho práva s právnymi a všeobecnými právnymi zásadami. Vystupuje i ako správny súd. Pôsobí ako občiansky súd a vystupuje taktiež ako rozhodcovský súd, ak sa o tom dohodnú sporné strany. Európsky súdny dvor fungoval ako jediná inštitúcia do 1. septembra 1989, kedy Európska rada rozhodla zriadiť Súd prvej inštancie (Court of first instance) s cieľom zvýšiť súdnu ochranu individuálnych záujmov .Európsky súdny dvor tvorí 15 sudcov a 9 generálnych advokátov menovaných na základe spoločnej dohody vlád členských štátov na dobu šiestich rokov. Sudcovia zo svojho stredu volia na dobu troch rokov predsedu Súdu, ktorý môže byť znovu zvolený. Každý tretí rok dochádza k čiastočnej obmene v obsadení miest sudcov i miest generálnych advokátov. Generálni advokáti nereprezentujú ani orgány Európskych spoločenstiev ani verejnosť, ale vystupujú ako obhajcovia práva a spravodlivosti. Súd prvej inštancie je zložený z 15 sudcov, ktorých menujú členské štáty na rovnaké obdobie, ako sudcov Európskeho súdneho dvora. V priamych podaniach je používaným jazykom jazyk zvolený žiadateľom. V predbežných rozhodnutiach Európsky súdny dvor používa rovnaký jazyk ako národný súd, ktorý mu prípad postúpil. Sídlom Európskeho súdneho dvora je Luxemburg.

 Európsky účtovný dvor - chráni záujmy európskych daňových poplatníkov. Kontroluje toky finančných prostriedkov Európskej únie podľa schválených rozpočtových pravidiel a podľa charakteru ich určenia. /Bol zriadený a činnosť začal od 1. júna 1977 v súvislosti s novým rozdelením rozpočtových kompetencií a s novou úpravou rozpočtovej procedúry. 15 členov Európskeho účtovného dvora menuje Rada ministrov po kozultácii s Európskym parlamentom. Predseda je zvolený na tri roky. Európsky účtový dvor rozhoduje spravidla väčšinou hlasov. Sídlom je Luxemburg.

Európsky dvor audítorov - tvorí 15 členov volených Radou, schválených po konzultácii s Európskym parlamentom na šesťročné obdobie. Prezident je volený z radov jeho členov na tri roky. Európsky dvor audítorov úzko spolupracuje s národnými auditmi členských krajín Európskej únie.

Poradné orgány Európskej únie

Hospodársky a sociálny výbor (ESC - Economic and Social Committee)  - bol zriadený na základe Rímskych zmlúv o EHS ako poradný orgán zastupujúci záujmy rôznych skupín hospodárskeho a sociálneho života. Hospodársky a sociálny výbor tvorí 222 členov: po 24 členoch z Fr, Tal, Nem a VB, po 12 členoch z Belg, Hol, Portugal, Rak, Grécka a Švéd, po 9 členoch z Dán, Fín a Írska, po 6 členoch z Luxem. Členov Výboru menuje Európska rada na štyri roky jednomyseľným uznesením. Výbor volí zo svojho stredu predsedu a predsedníctvo. Svoju prácu organizuje prostredníctvom 9 sekcií.

Výbor pre regióny (Committee of the Regions)                                                                                            Bol zriadený Zmluvou o Európskej únii (1992). Je poradným orgánom Európskej rady a Európskej komisie v otázkach regionálnej politiky. Tvorí ho 222 nezávislých regionálnych a komunálnych orgánov (po 24 z Fr, Nem, Tal a VB, 21 zo Šp, po 12 z Belg, Gréc, Hol, Portug, Rak a Švéd, po 9 z Dán, Fín a Írska a 6 z Luxem) a rovnaký počet zástupcov. Týchto zástupcov menuje na návrh členských štátov Rada Európskej únie na štvorročné obdobie. Výbor pre regióny sa skladá výlučne z politických predstaviteľov. Na čele Výboru pre regióny je generálny tajomník.